Pamätám si svoj prvý fonendoskop. Ako študentka medicíny som v rukách držala úplne obyčajný nástroj, bez displeja, bez tlačidla, bez elektroniky. Napriek tomu som veľmi skoro pochopila, aké dôležité informácie môže lekárovi poskytnúť.

Aj po rokoch lekárskej praxe patrí fonendoskop medzi základné nástroje, ktoré pri vyšetrení pacienta používam prakticky každý deň.

A práve preto ním začínam novú sériu MEDICÍNA V AMBULANCII.

Nebude o tom, aké moderné prístroje v BLAHA MED používame. Bude predovšetkým o tom, na čo jednotlivé diagnostické metódy slúžia, aké informácie nám poskytujú a ako ich využívame pri klinickom rozhodovaní.

🩺 Fonendoskop – jednoduchý nástroj s veľkým významom

História fonendoskopu siaha do roku 1816, keď francúzsky lekár René Laënnec pri vyšetrovaní pacientky použil zvinutý papier namiesto priameho priloženia ucha na hrudník. Neskôr vytvoril jednoduchý drevený stetoskop, ktorý umožnil lepšie počúvať zvuky vznikajúce v hrudníku.

Od prvých drevených stetoskopov sme sa za viac ako dve storočia posunuli k moderným fonendoskopom. Súčasná medicína má zároveň k dispozícii EKG, ultrasonografiu, RTG, CT, magnetickú rezonanciu a množstvo ďalších diagnostických metód.

Napriek tomu má fonendoskop svoje pevné miesto aj v modernej ambulantnej medicíne.

Čo môžeme fonendoskopom hodnotiť?

Srdce

Pri auskultácii srdca hodnotím predovšetkým frekvenciu a pravidelnosť srdcovej činnosti, charakter srdcových oziev a prítomnosť prípadných šelestov alebo iných abnormálnych zvukových fenoménov.

Pľúca

Pri počúvaní pľúc posudzujem charakter dýchania a jeho symetriu. Môžem zachytiť napríklad pískoty, chrôpky, oslabené alebo inak zmenené dýchanie, ktoré môžu byť dôležitým podnetom pre ďalšie vyšetrenie.

Krvný tlak

Fonendoskop je súčasťou aj klasického manuálneho merania krvného tlaku, pri ktorom lekár pomocou Korotkovových fenoménov určuje systolický a diastolický tlak.

Fonendoskop však diagnózu neurčuje

Výsledok auskultačného vyšetrenia nikdy neposudzujem izolovane. Vždy ho hodnotím v kontexte aktuálnych ťažkostí pacienta, jeho osobnej a rodinnej anamnézy, fyzikálneho nálezu a výsledkov ďalších vyšetrení.

Podľa konkrétnej klinickej situácie môže byť potrebné doplniť napríklad EKG, laboratórne vyšetrenie, ultrasonografiu, RTG alebo ďalšie špecializované vyšetrenia.

Práve v tom spočíva podstata kvalitnej všeobecnej lekárskej starostlivosti. Diagnostika nie je o jednom výsledku. Je o správnom posúdení všetkých dostupných informácií a ich vzájomnom súvislosti.

Čo pacient udáva
Čo pozorujem pri vyšetrení
Čo počujem pri auskultácii
Čo ukážu merania
Čo potvrdia laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia

Moderná diagnostická technika nám poskytuje stále viac presných údajov. Ich skutočný význam však vzniká až vtedy, keď ich lekár dokáže správne interpretovať a zaradiť do celkového obrazu zdravotného stavu pacienta.

A preto aj v modernej ambulancii zostávajú niektoré základné postupy nenahraditeľné.

Niekedy stačí fonendoskop, sústredenie a chvíľa pozorného počúvania.

Telo nám totiž môže veľa napovedať. Musíme mu však vedieť načúvať.

V ďalšej časti série MEDICÍNA V AMBULANCII vám predstavím ďalšiu diagnostickú metódu alebo zariadenie, ktoré používame v BLAHA MED a ktoré nám pomáha získavať dôležité informácie o zdravotnom stave našich pacientov.

MUDr. Janka Blahová, MBA
všeobecná lekárka pre dospelých
BLAHA MED, Žilina